Header Pic Header Pic
Header Pic
 
Header Pic
Header Pic Header Pic
Header Pic

noimage
KUPA SLNECNICE, KUKURICE, PSENICE
( / Rastlinná výroba)
2011-02-01
noimage
oprava a ND
( / Mechanizácia)
2012-10-04
po
po
(Mechanizácia / Stroje a zariadenia)
2011-04-19

Lietadlá priviezli do Európy aj skazonosný náklad PDF Tlačiť Email
Pestovanie kukurice na Slovensku môže ohroziť prienik mimoriadne nebezpečného invázneho druhu karanténneho škodcu kukuričiara koreňového (Diabrotica virgifera virgifera Le Conte). Je to asi najvážnejší škodca, aký bol do Európy zavlečený za ostatných 50 rokov. Ide o mimoriadne flexibilný karanténny škodlivý organizmus, ktorý operuje pod aj nad zemou a tiež vo vzduchu, napáda koreňovú sústavu (požer larvami) a v štádiu dospelca (imága) aj reprodukčné orgány (peľ a blizny) a samotné listy. To si vyžaduje niekoľko alternatív a stratégií na jeho udržanie v medziach. Podľa doterajších poznatkov jeho úplná eradikácia (zničenie) nie je možná a preto sa treba naučiť s ním žiť a nepustiť ho spod kontroly.

Rod Diabrotica obsahuje 354 druhov. Jeho mimoriadnu prispôsobivosť možno dokumentovať na tom, že dokáže napádať aj iné druhy rastlín ako kukuricu, jeho vajíčko za optimálnych podmienok prečká v pôde aj dva roky a objavujú sa aj prvé informácie o prelomení pesticídneho účinku GMO (kukurica MON 863 YELD GARD®) kukuričiarom koreňovým (podobne ako odolnosť pásavky zemiakovej proti insekticídu DDT).


Prílet škodcu

Výskyt škodcu bol v Európe prvýkrát zachytený v lete 1992 v porastoch larvami poškodenej kukurice vedľa Belehradského letiska. Predpokladá sa, že na letisko v Belehrade bol zavlečený vojenskými lietadlami USA. Napriek rastlinolekárskym opatreniam prijatým Európskou komisiou ho podľa výsledkov monitoringov v roku 2007 zachytili okrem krajín Balkánskeho poloostrova aj v Maďarsku, Rakúsku, Českej republike, Ukrajine, Poľsku, Belgicku, Taliansku, Švajčiarsku, Francúzku, Holandsku, Veľkej Británii a v Nemecku.

Dospelý jedinec kukuričiara je v porovnaní s larválnym štádiom veľmi pohyblivý. Na európskom kontinente sa presúva rýchlosťou 20-80 kilometrov ročne (v Amerike 40-125 kilometrov za rok). Na väčšie vzdialenosti sa šíri aj dopravnými prostriedkami - vlakom či lietadlom a pri prenose zeminy s rôznymi vývinovými štádiami kukuričiara. Šíri sa aj presunom zelenej hmoty alebo búrkovou činnosťou. Operačná schopnosť šírenia a mimoriadna genetická flexibilita patogénu v spojení s novými klimatickými podmienkami je predpokladom, aby v najbližších rokoch osídlil celú Európu v oblastiach, kde sa pestuje kukurica.

Na základe rozhodnutí EK č. 003/766/ES z 24. októbra 2003 a odporúčania č. 2006/565/ES z 11. augusta 2006 vydal aj ÚKSÚP Opatrenie na obmedzenie rozširovania kukuričiara koreňového na území SR č. 922/OOR/2006 a č. 1540/OOR/2007.

Opatrenia reflektujú rozhodnutia a odporúčania Európskej komisie, spočívajúce najmä v striedaní plodín a v zabránení presunu a pohybu infikovaného materiálu. Vzhľadom na prax v krajinách EÚ sa opatrenie modifikuje v časti povinnosti striedania plodín s povinnosťou ošetrenia prípravkami na ochranu rastlín (proti larvám a dospelcom).


Aktuálne odporúčania

V roku 2007 sa kukuričiar koreňový rozšíril na celé územie Slovenska. Preto v tomto a nasledujúcich rokoch možno s veľkou pravdepodobnosťou očakávať , že v prípade neprijatia overených opatrení dôjde k výrazným škodám na úrodách a kvalite kukurice.

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v tejto súvislosti vydáva Metodiku ochrany proti kukuričiarovi koreňovému v roku 2008. Má odporúčací charakter a je otvoreným dokumentom, ku ktorému otvárame kontinuálnu diskusiu s cieľom jeho zdokonaľovania. Metodika nadväzuje na opatrenie 1540/OOR/2007, pričom ho dopĺňa o najnovšie poznatky z Maďarska a USA a z pestovateľskej praxe.


Konkrétne prípady

Metodika ustanovuje odporúčaný spôsob zisťovania škodcu v kukurici alebo iných druhoch rastlín (najmä trávy, sója, slnečnica a pod.) a odporúčané termíny a spôsob ošetrenia napadnutých porastov, respektíve vajíčkami infikovanej pôdy alebo osiva kukurice v oblastiach kontinuálneho rozšírenia viac ako dva nasledujúce roky a kde sa môže rozširovať aktívnym spôsobom a jeho eradikácia dostupnými prostriedkami a postupmi nie je možná. V konkrétnych prípadoch pre najexaktnejšie rozhodnutie a postupy sa obráťte na príslušného okresného inšpektora ochrany rastlín.


Hostiteľské rastliny

Pestovatelia kukurice v oblastiach s jej kontinuálnym rozšírením po dobu troch a viac rokov na rovnakom pozemku, musia porast kukurice ošetriť v treťom a v každom nasledujúcom roku proti larvám alebo dospelcom kukuričiara koreňového. Aktuálne zaregistrované alebo povolené prípravky na ochranu proti kukuričiarovi sú zverejňované na www.uksup.sk.

Všetci pestovatelia kukurice alebo iných hostiteľských rastlín v zamorenom území po dobu viac ako troch rokov sú podľa zákona o rastlinolekárskej starostlivosti povinní hlásiť ÚKSÚP-u výskyt aj podozrenie na výskyt kukuričiara koreňového.

Primárnou hostiteľskou rastlinou je kukurica. Larválne štádiá sa živia požieraním koreňového systému, dospelce bliznami, peľom a zelenou hmotou kukurice. Alternatívnymi hostiteľmi lariev, ktoré sú limitované žraním na koreňoch jednoklíčnolistových rastlín (Monocotyledona), sú rôzne burinné druhy tráv (viac ako 20 druhov) z čeľade lipnicovitých (Poaceae), ktoré podporujú ich vývin do 3. instaru, napríklad cirok (Sorghumsp.), psiarka (Alopecurussp.), prstovka (Digitariasp.), proso (Panicumsp.), mohár (Setariasp.).

Vývin lariev európskych populácií je možný aj na pšenici ozimnej (Triticum aestivum) a pšenici špaldovej (Triticum spelta), kde prežilo 10 percent lariev (Moeser a Vidal 2003, Breitenbach a i. 2005). Nie je však známe, či larválny vývin na alternatívnych hostiteľoch prebehne úplne, vrátane plodnosti a jej rozsahu. Tieto otázky budú spoľahlivo zodpovedané po ďalších skúškach a testoch. Potravou dospelých jedincov je aj peľ z rastlín čeľadí astrovitých (Asteraceae), mrlíkovitých (Chenopodiaceae), tekvicovitých (Cucurbitaceae), bôbovitých (Fabaceae) a ľuľkovitých (Solanaceae).

To znamená, že po skončení kvitnutia kukurice prelietajú dospelé jedince na kvety spomenutých alternatívnych hostiteľských rastlín.


Morfologické znaky

Kukuričiar koreňový má jednu generáciu za rok. Samička kladie 300-1000 vajíčok (veľkosť 0,4 x 0,6 mm) do hĺbky maximálne 35 centimetrov, optimálne do hĺbky 15 centimetrov (najväčší počet nakladených vajíčok). Prezimuje v štádiu vajíčka, ktoré je najdlhším obdobím v živote tohto druhu. Diapauza (prežitie vajíčka v pôde) kukuričiara nie je doteraz známa, ale podľa niektorých zdrojov za vhodných podmienok to môže byť až dva až tri roky. Obdobie liahnutia lariev sa začína asi v polovici mája a končí sa koncom mája, ale larvy sa vyskytujú až do začiatku augusta.

Vyliahnuté larvy (na začiatku veľkosť 1,2 mm krémovej farby; na konci vývoja veľkosť až 13 mm) pre svoj vývin vyžadujú teplotu viac ako 11 stupňov Celzia. Larvy majú 3 vývinové štádiá (instary), sú málo pohyblivé a ku koreňovému systému sa preplazia maximálne zo vzdialenosti 45-50 centimetrov. Ak sa nedostanú k hostiteľovi do 24 hodín, hynie ich viac ako 50 percent a ak sa nedostanú k hostiteľovi do 72 hodín, prežije ich menej ako 5 percent. Vyliahnuté larvy sú priťahované oxidom uhličitým (CO2) vylučovaným z koreňovej sústavy hostiteľskej rastliny. Veľmi negatívny vplyv na prežitie vajíčok má sucho a nízke teploty. Pri teplote menej ako - 8 stupňov hynú.

Larvy žraním stimulujú tvorbu cukrov v koreňoch. Mladé larvy požierajú koreňové vlásky a tiež tunelujú v oblasti kôry primárnych koreňov na uzloch 1 až 3, kde spôsobujú zjazvenie. Larvy 2. až 3. instaru žerú na 4. až 6. koreňovom uzle až do fázy kukly. Obdobie kukly je najkratšie vo vývine kukuričiara a trvá približne 2 týždne.


Vývinové štádiá

Obdobie kukly celej populácie je asi mesiac. Dospelé jedince možno vidieť od konca júna do polovice októbra, s vrcholom od 2. polovice júla a počas celého augusta. Jednotlivé vývinové fázy kukuričiara sú podmienené klimatickými podmienkami, prítomnosťou kukurice a ostatných hostiteľských rastlín. Dospelé jedince (imága) sú 4,2 až 6,8 milimetra dlhé, so žltozeleným zafarbením s tmavými okrajmi kroviek. Majú pohlavný dimorfizmus. Samčeky majú viac tmavého zafarbenia na krovkách, dlhšie tykadlá (v dĺžke tela) a zaoblený zadoček. Samičky majú krovky s prevahou svetlého zafarbenia, kratšie tykadlá (dve tretiny dĺžky tela) a zašpicatený zadoček.

Vajíčka sú opakovane kladené v 8 znáškach do puklín v pôde v poraste, kde došlo k vývoju lariev, alebo do pôdy okolitých porastov. Medzi jednotlivými periódami nastáva opakované párenie. Chrobáky majú najväčšiu aktivitu pri teplotách 23 až 27 stupňov Celzia. Pri teplotách pod 10 a nad 30 stupňov Celzia letová aktivita ustáva. Počas dňa sú chrobáky najaktívnejšie po úsvite a za súmraku. V prípade, že kukurica už nekvitne, živia sa listami (poškodenie vizuálne podobné poškodeniu kohútikom) alebo prechádzajú na okolité kvitnúce buriny. Letovú aktivitu sledujeme lapačmi. Chrobák prežije a škodí za vhodných podmienok až dva mesiace.


Príznaky poškodenia

Larvy najprv poškodzujú mladé vyvíjajúce sa korienky, neskôr vyžierajú vnútro koreňov a celé korene až po bazálny uzol. Napadnuté korene hnednú a vo väčších koreňoch sa objavujú chodby po žere. Pri väčšom výskyte lariev (čo môže byť realita v sezóne 2008) sú polia nabité vajíčkami a predstavujú doslova „časované bomby“, ktoré môžu v prípade zanedbania opatrení vybuchnúť. Nižšie riziko možno očakávať v oblastiach s výskytom teplôt pod - 5 stupňov Celzia.

Pri väčšom výskyte lariev je zožratý celý koreňový systém a rastlina vädne, hnedne a hynie. Pri 50-percentnom poškodení koreňového systému dochádza k políhaniu rastlín. Po daždi dochádza k čiastočnej regenerácii rastlín, rastliny sa napriamujú a majú charakteristicky ohnuté stebla kolenovitého vzhľadu (tzv. husacie krky). Rastliny so silne poškodeným koreňovým systémom políhajú zvlášť za suchého počasia. Dospelé chrobáky sa živia peľom a bliznami a v menšom rozsahu škodia žerom zŕn v mliečnej zrelosti a listov. Hromadný požer na klasoch zabraňuje vývoju zŕn v klase a spôsobuje nepravidelnú hluchosť klasu.

V tejto etape výskytu škodcu treba upozorniť, že škodlivé výskyty sa dramaticky zvyšujú pri opakovanom pestovaní kukurice alebo pri jej pestovaní v susedstve porastov napadnutých škodcom vlani. Škodca sa neprenáša osivom. Hlavnou hostiteľskou rastlinou je zatiaľ kukurica. Larvy však môžu prežívať a dokončiť svoj vývoj aj na iných druhoch rastlín, najmä na lipnicovitých (Poaceae). Tie však neposkytujú optimálne podmienky na premnoženie sa a dosiahnutie hladiny hospodárskej škodlivosti.


Kontrola výskytu

Kontrola sa vykonáva s pomocou feromónových lapačov Csalom PAL s veľkou lepovou doskou, ktoré sú dostatočne účinné pre odchyt samcov aj pri nízkej populačnej hustote. Pri vyššej populačnej hustote možno používať kombinované lapače so sexuálnym feromónom a potravinovým atraktantom, ktoré zachytávajú samice. Feromónové lapače Csalom PAL sa vešajú do porastov kukurice začiatkom júla. Podľa návodu na obsluhu sa k lepovej doske pripevní feromónový odparník.

Lapače sa umiestňujú na okraj kukuričného poľa, do pásov od 5 do 10 metrov od okraja, prednostne na okraje poľa zo strany minuloročného poľa s kukuricou alebo zo strany proti smeru prevládajúcich vetrov či v ohniskách, kde bol zistený zvýšený výskyt kukuričiara koreňového v predchádzajúcich rokoch. Lepové dosky - platne feromónových lapačov sa umiestňujú na tyče do výšky stebla kukurice. Do každého porastu sa umiestňujú najmenej dva lapače.

V prípade, že výskyt nebol dosiaľ zaznamenaný, a pri nízkom výskyte, keď ešte nedochádza k hospodársky významným škodám, stačí v podniku lokalizovať jeden pozorovací bod prednostne na lokalite s opakovaným pestovaním kukurice po kukurici, alebo na lokalite so skráteným osevným postupom. Pri zvyšujúcom sa výskyte škodcu k hodnote hospodársky významnému prahu škodlivosti je vhodné umiestniť v podniku feromónové lapače do všetkých porastov s plochou väčšou ako 10 hektárov.


Pravidelná kontrola

Kontrola výskytu škodcu sa vykonáva jedenkrát týždenne v období od zavesenia lapača do polovice septembra. V prípade výskytu chrobákov na lapačoch sa v týždenných intervaloch zaznamenávajú počty chrobákov na lepových doskách a zachytené chrobáky sa z platní odstraňujú. V zázname sa uvádza označenie lokality, označenie lapača, dátum kontroly a počet jedincov.

V prípadoch neistoty v určení chrobákov sa chrobáky zachovávajú v epruvetách so 70-percentným alkoholom (najvhodnejšie v značkovej bošáckej slivovici, ale môže byť aj dobrá terkelica a dobré výsledky boli dosiahnuté dokonca aj s tokajským 6-putňovým výberom). Takto konzervované jedince presne diagnostikujú príslušní okresní inšpektori, alebo diagnostické laboratóriá ÚKSÚP-u. Lepové platne vrátane feromónov sa obmieňajú po štyroch týždňoch (ak už nie sú funkčné, alebo sú silno znečistené, tak aj v kratšom intervale) a feromón sa ponechá štyri týždne. Protokoly z výsledkov kontroly kukuričiara koreňového odtiaľ, kde kukuricu pestujú dva a viac rokov po sebe a zaznamenali výskyt škodcu, treba odovzdať príslušnému fytoinšpektorovi ÚKSÚP-u.
Ing. Pavel Filkorn, ÚKSÚP Bratislava
(Roľnícke noviny, č. 7, 15. februára 2008)
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >



Zetor 5320  i pług rabewerk
massey

roh
Prihlásenie
roh

roh
Anketa
roh
Čo by Vás najviac zaujalo v našom pripravovanom E-SHOPe?
 
Header Pic
left unten right unten