Header Pic Header Pic
Header Pic
 
Header Pic
Header Pic Header Pic
Header Pic

majorec
majorec
(Mechanizácia / Stroje a zariadenia)
2010-05-19
vzpera na zetor
vzpera na zetor
(Mechanizácia / Náhradné diely)
2011-08-12
noimage
Predám traktor ZETOR
(Mechanizácia / Stroje a zariadenia)
2011-03-06

Zeleninárov spasia len našské, domáce chute PDF Tlačiť Email
Slovenskí pestovatelia zeleniny neboli príliš dobre pripravení na vstup do Európskej únie a na príchod obchodných reťazcov. To sa potom prejavilo aj na znížení nákupných cien zeleniny v roku 2004. Ich pokles bol taký výrazný, že pestovatelia museli napríklad kapustu zaorávať a cibuľu kompostovať. Niet divu, že pestovateľská plocha zeleniny sa následne znížila z 25-tisíc na necelých 10-tisíc hektárov. S Petrom HORVÁTHOM, predsedom Slovenskej zeleninárskej únie, sme však hovorili najmä o súčasnej situácii a o perspektívach slovenského zeleninárstva. V súčasnosti by sa mohlo zdať, že slovenskí producenti zeleniny sú už z najhoršieho vonku. Pestovateľské výmery sa stabilizovali na 9 500 hektároch a odbytové ceny akoby prestali podliehať značným výkyvom. Je to naozaj tak?

„Vlani sme boli svedkami nevídaného rastu cien väčšiny poľných plodín. Avšak ceny zeleniny sa výrazne nezvýšili, u niektorých druhov dokonca klesli. Avšak na spomenuté zvýšenie cien niektorých rastlinných komodít veľmi rýchlo zareagovali dodávatelia hnojív, osív či ochranných chemických prostriedkov, ktorých ceny vzrástli aj o niekoľko desiatok percent. Tieto vstupy ale musia zabezpečiť aj zeleninári, ktorých sa nárast tržieb netýkal. Z dlhodobého pohľadu nie je možné, aby zelenina zostávala niekde v kúte. To môže spôsobiť ďalšie znižovanie pestovateľských výmer. V tomto roku očakávame, že ostatné komodity potiahnu aj nákupné ceny zeleniny. Ak chceme prežiť, musíme kopírovať trendy, ktoré za posledný rok v poľnohospodárstve nastali.“

S akými problémami, okrem už spomenutého otvárania cenových nožníc, musia slovenskí zeleninári v súčasnosti zápasiť?

„V budúcnosti budeme mať obrovský problém so zabezpečením pracovnej sily. Už teraz možno badať značný odliv pracovníkov zo zeleninárstva. V najbližšom období sa preto budeme musieť vážne zamyslieť nad prijímaním pracovníkov z Ukrajiny a z Rumunska.“

V minulosti bol značný problém so závlahami. Ako je to v súčasnosti?

„Bez kvalitnej a lacnej závlahovej vody nemôžeme zeleninu u nás pestovať. Celý systém závlah sa momentálne transformuje. Za posledné dva roky sa dosiahli určité pozitíva, ktoré nám sprístupnili využívanie závlah. Došlo napríklad k vyselektovaniu závlahových zariadení na tie, ktoré sú nefunkčné - tie sa už nepodporujú, a na prevádzkyschopné závlahy, ktoré boli ponúknuté prvovýrobcom do prenájmu za symbolickú korunu. Predtým boli ceny, ktoré sme platili za využívanie závlah, neúnosné.“

V posledných rokoch sa čoraz viac zeleniny predáva v hyper- a v supermarketoch. Aký je vzťah medzi slovenskými zeleninármi a veľkými obchodnými reťazcami?

„Odhadujeme, že až 70 percent z celkového objemu predanej zeleniny na tuzemskom trhu sa realizuje cez veľké obchodné siete. Tie majú možnosť kedykoľvek doviezť tovar z iného štátu spoločenstva. Slovensko je také malé, že už dovoz 5-6 kamiónov zeleniny sa okamžite prejaví na poklese odbytových cien. Slovenskí pestovatelia, ktorí chcú uspieť, musia jednoznačne staviť na kvalitu, regionálne výrobky a predávať produkciu domácim konzumentom, ktorí požadujú kvalitnejší tovar.“

Ako to chcete dosiahnuť?

„Musíme si položiť základnú otázku. Chceme, aby bola na trhu aj slovenská zelenina? Ak áno, tak zrejme nebude oveľa lacnejšia ako dovozová. V obchodoch musí byť preto jasne uvedené, kto je výrobca a z akej krajiny produkt pochádza. Potom už bude len na zákazníkovi, ktorý výrobok uprednostní. Slovensko má tradíciu v pestovaní zeleniny a spotrebiteľa, ktorý je zvyknutý na jej domáce chute a vône. Očakávame, že tie bude vyhľadávať aj v budúcnosti.“

A aké je prepojenie medzi zeleninármi a spracovateľským priemyslom?

„Na Slovensku, žiaľ, spracovateľský priemysel nebol sprivatizovaný poľnohospodármi. Nemožno teda hovoriť o ich prepojenosti. Výrobné podniky sprivatizovali skupiny a osoby, ktoré nemali záujem o takúto previazanosť. Jestvujú ale menší spracovatelia, ktorí vznikli hlavne po roku 1990, a tí naše produkty spracovávajú.“

Majú aj zeleninári svoje spracovateľské prevádzky, kde by finalizovali dopestovanú produkciu?

„Takéto prevádzky u nás jednoznačne chýbajú. Po roku 1990 začali zeleninu pestovať najmä drobní súkromníci a novovzniknuté spoločnosti. Zeleninárstvo je veľmi náročné na organizáciu a ľudskú prácu. Družstvá sa preto hlavne na začiatku 90-tych rokov vzdávali výroby zeleniny. Súkromníci, ktorí začali budovať svoje firmy od nuly, už nemali peniaze na investície do spracovateľskej prevádzky. Prvoradé boli pre nich investície do prvovýroby.“

Vďaka Programu rozvoja vidieka na roky 2007 - 2013 už určité možnosti jestvujú, napríklad aj na dobudovanie spracovateľských prevádzok. Majú zeleninári záujem o využitie týchto prostriedkov?

„Po ostatných voľbách sa medzi priority rezortu pôdohospodárstva dostala aj špeciálna rastlinná výroba a živočíšna výroba. To je veľké plus. Tí, ktorí chcú investovať do zeleninárstva, sú bodovo zvýhodnení. Zeleninári by si mali uvedomiť, že práve teraz sa rozhoduje o veľkých investíciách. Kto to nevyužije, bude sa môcť hnevať len sám na seba.“
Juraj Huba
(Roľnícke noviny, č. 11, 14. marca 2008)
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >



Aydın Galeri Çorum ZETOR Traktörleri yetkili bayii
Zetor race

roh
Prihlásenie
roh

roh
Anketa
roh
Čo by Vás najviac zaujalo v našom pripravovanom E-SHOPe?
 
Header Pic
left unten right unten