Header Pic Header Pic
Header Pic
 
Header Pic
Header Pic Header Pic
Header Pic

roh
Hlavné menu
roh




roh
Naši partneri
roh

Webnoviny

roh
Kto je pripojený?
roh
   Práve je pripojených:
  1 Hosť

   Návštevy včera: 278
   Dnes: 173
   Za mesiac: 8180
   Celkom: 229431

noimage
Kombajnista
(Pracovné miesta / Hľadám pracovníka)
2011-09-16
Predám traktor ZETOR
Predám traktor ZETOR
(Mechanizácia / Stroje a zariadenia)
2010-01-14
noimage
PREDÁM SENO!!!
(Rastlinná výroba / Iné)
2012-08-21

Budúcnosť patrí najmä podnikavým PDF Tlačiť Email
Zánik upadajúcich podnikov a ich preberanie schopnými subjektami sú normálne súčasti hospodárskeho života v trhovej ekonomike. V slovenskom poľnohospodárskom odvetví však až o takú samozrejmosť nejde, hoci aj v tomto smere už máme pozitívne príklady. BRATISLAVA. „Za mimoriadne dôležitú považujem stabilitu podnikateľského prostredia, ktorej sme sa však v očakávanom rozsahu nedočkali ani po našom vstupe do Európskej únie. Vlaňajší rast cien niektorých rastlinných komodít veľmi nepomohol celkovej ekonomike poľnohospodárskej prvovýroby, ktorú naďalej trápi stratovosť živočíšnej produkcie. Ak sa pozrieme na predbežné štatistické výsledky agrárneho sektora v minulom roku, v podstate len potvrdzujú prehĺbenie jeho závislosti na dotáciách. A to v žiadnom prípade nemožno považovať za pozitívne,“ povedal Vladimír Volečko, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predseda RD Tura Lúka v okrese Myjava.


Nájomné vzťahy

Nemalá časť poľnohospodárskych podnikov ešte stále balansuje na hranici prežitia, ba možno aj mierne pod ňou. Prispieva k tomu zrejme aj to, že vlastníci si často neuvedomujú hodnotu svojho majetku, ktorý väčšinou nadobudli po rodičoch alebo starých rodičoch. Keďže ho nezriedka nevedia spravovať sami, nechajú na ňom hospodáriť prípadne aj menej schopných manažérov. Podľa pravicových ekonómov sa tento systém prežil a nie je hnacím motorom revitalizácie a reštrukturalizácie podnikov hospodáriacich na pôde. Benevolentnejšie postoje má na svedomí tiež skutočnosť, že vlastník pozemku nie je zodpovedný za jeho stav a nezriedka mu na ňom ani vôbec nezáleží.

„Blížiaci sa vstup Slovenskej republiky do európskej menovej únie, ako aj zvýšený záujem zahraničných podnikateľov o našu pôdu však zásadne mení domáce reálie. Aj keď je vlastníctvo pôdy na Slovensku veľmi rozdrobené, výška nájomného sa určuje dohodou medzi vlastníkom a nájomcom. Od dĺžky trvania nájomného vzťahu v nemalej miere závisí ochota, respektíve záujem poľnohospodárov investovať do pôdy a rozvíjať na nej perspektívne podnikateľské aktivity aj v tom prípade, keď nie je vlastná, ale prenajatá,“ prízvukoval Viliam Kompas, predseda Zväzu roľníkov a agropodnikateľov Slovenska.

Zahraniční záujemcovia o slovenské pozemky majú podľa V. Kompasa veľmi dobrý prehľad a „tímové nájazdy“ na vlastníkov pôdy s kufríkom peňazí prestávajú byť výnimkou.

Ako nám povedal Ivan Oravec z Poľnohospodárskeho družstva DEVIO Nové Sady v okrese Nitra, budúcnosť určite patrí šikovným a podnikavým. Netreba si však robiť ilúzie, že domáce podnikateľské subjekty získajú túto pozíciu automaticky. Nejde pritom len o pomerne rýchlu stratu určitých komparatívnych výhod, o ktoré sa mohli doteraz opierať. Situácia sa mení aj z hľadiska postavenia na trhu a konkurenčná schopnosť začína vychádzať z vonkajšej i vnútornej kvality, organizácie, efektívnosti a rentability.


Ako ďalej?

„Okrem toho je potrebné, aby si Slovensko v rámci reforiem Spoločnej agrárnej politiky EÚ vydobylo spravodlivejšie podmienky, potrebné na efektívne využitie svojho agrárneho potenciálu. Sú to veľmi zložité problémy a chlebové odvetvie k nim musí na všetkých úrovniach pristupovať s maximálnou zodpovednosťou,“ konštatoval Karol Motyka, predseda Poľnohospodárskeho družstva Šenkvice v okrese Pezinok.

Podľa ekonómov i samotných podnikateľov na pôde nebude rozhodujúce len vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, dokončenie podnikovej transformácie (hoci legislatívne kroky sa už podnikli) alebo primeraná úprava ďalšej agrárnej legislatívy. Zdynamizovať sa musí celá agropotravinárska vertikála, k čomu by mal pružnejšími prístupmi k potrebám nových členských štátov Európskej únie prispieť aj Brusel.
Ivan Javor
(Roľnícke noviny, č. 14, 4. apríla 2008)
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >



Claas Arion Video 002
Valtra

roh
Prihlásenie
roh

roh
Anketa
roh
Čo by Vás najviac zaujalo v našom pripravovanom E-SHOPe?
 
Header Pic
left unten right unten