Header Pic Header Pic
Header Pic
 
Header Pic
Header Pic Header Pic
Header Pic

noimage
Zemiaky na predaj
(Rastlinná výroba / Rastlinné produkty)
2010-10-12
noimage
Výroba náhradných dielov na poľnohos. stroje
(Mechanizácia / Náhradné diely)
2011-08-15
rozvádzaÄ hydrauliky na Zetor
rozvádzač hydrauliky na Zetor
(Mechanizácia / Náhradné diely)
2013-04-10

Ceny obilnín podopreli celé agrárne odvetvie PDF Tlačiť Email
V dôsledku výrazného rastu cien sa obilie stalo prakticky z večera na ráno stredobodom pozornosti celej spoločnosti. Na to, ako tento zvýšený záujem vnímajú a ako sa s ním vyrovnávajú samotní pestovatelia, sme sa opýtali Jozefa URMINSKÉHO, predsedu Združenia pestovateľov obilnín a predsedu PPD Prašice (okres Topoľčany). Po vlaňajšej žatve, kedy ceny obilnín dosiahli rekordné hodnoty, možno hovoriť o akejsi renesancii obilninárstva. Prejavilo sa to v záujme roľníkov o ich pestovanie?

„Nárast cien obilnín po predchádzajúcej žatve bol odrazom stavu na svetovom trhu s obilninami. Ceny obilnín z úrody rokov 2004 a 2005 nereagovali na rast cien vstupov. Pohybovali sa na hranici rentability a aj to iba vďaka existencii intervenčných nákupov. V opačnom prípade by ceny obilia klesli hlboko pod úroveň výrobných nákladov. Markantne sa to prejavilo v prípade kukurice z úrody roku 2005, keď v decembri bola intervenčná cena o 10 - 15 percent vyššia ako cena na slovenskom trhu. Reakcia pestovateľov je preto taká, aká je. To znamená, že obilniny považujú za stabilizačný faktor agrárnej výroby.“

Cítiť túto renesanciu aj v investičnej oblasti?

„Som presvedčený, že áno. Dokazuje to aj zameranie projektov, ktoré predkladajú prvovýrobcovia v rámci Programu rozvoja vidieka. Pestovatelia sú si vedomí, že na globalizovanom trhu môžu obstáť iba s kvalitným tovarom a s primeranou cenou. To si vyžaduje investície v oblasti ochrany a výživy rastlín, ale aj kvalitnej a rýchlej agrotechniky a dôsledného pozberového ošetrenia tovaru. Keď to zrátame, tak ide o stovky korún na jednu tonu produktu. A to už nehovorím o ďalších nákladoch na splnenie ďalších noriem a nariadení týkajúcich sa správnej výrobnej praxe, tzv. zraniteľných území či uskladnenia pohonných hmôt.“

Ako hodnotíte aktuálnu situáciu na trhu s obilím a aký bude ďalší vývoj?

„Dá sa predpokladať, že v najbližších rokoch budú ceny obilnín stabilné. Svetové zásoby sú na historických minimách, realitou je značné kolísanie úrod v najprodukčnejších oblastiach vplyvom klimatických zmien. Zvyšuje sa tiež priemyselný rast v krajinách tretieho sveta, teda aj dopyt po potravinách. Nastupuje fenomén bioetanolu. To je jedna stránka veci. Druhou je skutočnosť, že EÚ zrušením povinného úhorovania pôdy vytvára predpoklad na zvýšenie produkcie obilnín - napríklad v tomto roku zhruba o 14 miliónov ton. Okrem toho na Slovensku neustále klesajú stavy hospodárskych zvierat, najmä ošípaných. V globále však platí, že o dopyt po obilí nebude núdza.“

Ako prezimovali oziminy a ako to vyzerá so sejbou jarín?

„Aj tentoraz sa potvrdilo, že ani dva pestovateľské ročníky nie sú také isté. Zima bola mierna s minimom zrážok a tak v rozhodujúcich produkčných oblastiach boli už vo februári vhodné podmienky na sejbu jačmeňa. Potom však nasledovalo viac ako mesačné prerušenie prác, kedy napríklad v našej oblasti spadlo vyše 90 milimetrov zrážok. Súčasný stav ozimín je pomerne dobrý, jariny sa dobre zapájajú a v pôde je dostatok vlahy aj na druhú etapu jarných prác. Rozhodujúci však bude vývoj počasia v ďalších mesiacoch. Situácia sa ešte môže radikálne zmeniť.“

Čo hovoríte na názor, že zrno by nemalo ísť do motorov na úkor chleba?

„Ja to považujem za historickú dilemu, pred ktorou teraz stojíme. Je to vec uhla pohľadu. V poľnohospodárstve pôsobím od roku 1977 a nikdy som nebol vedený k tomu, že obilie treba spaľovať alebo inak „likvidovať“ - napríklad sypať do mora, čo sa v minulosti už neraz stalo. Ako agronóm som presvedčený, že obilie patrí medzi základné zdroje potravy. Ako ekonóm musím kalkulovať s faktormi trhu, t.j. čo najefektívnejšie vyrobiť a lukratívne predať. Myslím si, že v prvom rade je to otázka pre politikov, ktorí rozhodujú o svetovom dianí.“

Rastlinnej výrobe sa teraz darí, kým živočíšna výroba upadá. Malo by sa to premietnuť do podpornej politiky?

„V žiadnom prípade nie som zástancom prioritného podporovania rastlinnej výroby pred živočíšnou. Nedeje sa to tak ani v EÚ-15 a ani v USA či v Kanade. Faktom však zostáva, že u nás sú diametrálne odlišné podmienky ako v týchto krajinách. Tie sa naštrbili transformáciou a reštrukturalizáciou slovenského poľnohospodárstva za ostatných 18 rokov. Negatívom bolo, že poľnohospodári nemali možnosť kapitálovo vstúpiť do spracovateľského priemyslu, že sa nezohľadnili osobitosti v otázke vlastníctva pôdy a vzťahu k pôde z pohľadu vlastníka a užívateľa. Tieto otázky sa v západnej Európe budovali desiatky rokov. Pri poskytovaní európskych či národných podpôr, lepšie povedané konkurenčných prostriedkov, by sa tieto špecifiká mali brať do úvahy. To znamená docieliť, aby každá krajina bola sebestačná v základných potravinách. Veď tak je to v každom ekonomicky vyspelom štáte.

Nejde iba o ekonomiku, ale aj o vidiek a o krajinotvorbu. Práve preto Švajčiarsko poskytuje zdroje na to, aby sa napríklad dojný dobytok choval i v nadmorskej výške 2000 metrov. Krajina skultivovaná poľnohospodárskou činnosťou totiž prináša doplnkové zdroje z turistiky. U nás sa to viac-menej ponechalo na živelnosť trhu, a preto sa z takéhoto uhla pohľadu treba pozerať aj na otázku, či treba živočíšnu výrobu podporovať alebo nie. Ja mám však dojem, že v EÚ majú dvojitý meter, ale čo je závažnejšie, tieto otázky sa po vstupe EÚ-10 neriešia systémovo. Zdá sa mi, že v únii platí: „bližšia košeľa ako kabát“. A na to dopláca nielen slovenský roľník, ale aj občan.“

Ako môže ovplyvniť aktuálny vývoj na trhu s obilím ďalšie smerovanie nášho poľnohospodárstva?

„Na to je jednoduchá odpoveď. Jednak vytvára priestor pre stabilitu odvetvia, ale súčasne vedie podnikateľov k tvrdej špecializácii. To znamená, že ich núti správať sa trhovo. Preto sa ustupuje od chovu ošípaných a brojlerov, zužuje sa sortiment pestovaných plodín. Každá firma pôsobí v konkurenčnom prostredí. Jeden by sa chcel držať tradícií, kým druhý sa riadi výlučne podľa vývoja na trhu. Ten druhý však môže svojím postupom zlikvidovať toho prvého. A to platí v rámci SR i vo vzťahu slovenského podnikateľa voči roľníkom v ostatných štátoch EÚ.“
Pripravil: Roman Lettrich
(Roľnícke noviny, č. 15, 11. apríla 2008)
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >



Claas Arion 640 with bailey trailer
John Deere Museum

roh
Prihlásenie
roh

roh
Anketa
roh
Čo by Vás najviac zaujalo v našom pripravovanom E-SHOPe?
 
Header Pic
left unten right unten