Header Pic Header Pic
Header Pic
 
Header Pic
Header Pic Header Pic
Header Pic

roh
Hlavné menu
roh




roh
Naši partneri
roh

Webnoviny

roh
Kto je pripojený?
roh
   Práve je pripojených:
  2 Hostí

   Návštevy včera: 300
   Dnes: 182
   Za mesiac: 7871
   Celkom: 219283

noimage
Zajacie maso
(Živočíšna výroba / Zvieratá)
2011-12-15
pneu 14,9 - 28 na Zetor
pneu 14,9 - 28 na Zetor
(Mechanizácia / Náhradné diely)
2011-10-21
Predám JD
Predám JD
( / Mechanizácia)
2010-10-13

Nik nám neuškodí viac ako my sami PDF Tlačiť Email
Po dlhých rokovaniach sa členské štáty Európskej únie konečne dohodli na reforme trhu s vínom. Reforma, ktorá by mala posilniť konkurenčnú schopnosť európskych producentov vína, vstúpi do platnosti 1. augusta 2008. BRATISLAVA. „Reforma vinárskeho sektora Európskej únie už bola nevyhnutná, pretože až 70 percent z celkového rozpočtu únie pre toto odvetvie (ten predstavuje zhruba 1,3 miliardy eur a ani po prijatí reformy sa nezmení) sa používalo na likvidáciu prebytkov, teda na krízovú destiláciu vína. Tieto financie pritom využívalo len päť najväčších producentov - Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko a Grécko - pričom výroba kvalitných vín sa takmer vôbec nepodporovala,“ uviedla Jaroslava Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku.

Podpory na krízovú destiláciu sa však nezrušia hneď, ale budú sa znižovať postupne - až do roku 2012/2013. S poklesom prostriedkov na likvidáciu prebytkov bude rásť podpora na investície do vinárskeho sektora. Polepšia si aj slovenskí vinohradníci, a to takmer dvojnásobne oproti súčasnosti. V prvom rozpočtovom roku budú môcť naši vinohradníci čerpať prostriedky v objeme 2,9 milióna eur (asi 93,5 mil. Sk) a v roku 2015 až 5,1 milióna eur (asi 164,5 mil. Sk).

„Zvýšenie podpôr pre naše vinohradníctvo považujem za jeden z najväčších prínosov schválenej reformy. Veľa však bude záležať na tom, na aké priority sa tieto peniaze využijú.
Máme však prísľub zo strany ministerstva pôdohospodárstva, že pri ich stanovení sa budú zohľadňovať aj požiadavky producentov hrozna a vína,“ konštatoval Milan Waldner, konateľ Vinárskych závodov Topoľčianky. Ako však pripomenula J. Pátková, nemenej dôležité bude aj to, aby sme sa tieto prostriedky naučili čerpať.

„Aj doteraz sme totiž dostávali peniaze na rekonštrukciu vinohradov a vracali sme ich späť, pretože sme ich nevedeli vyčerpať,“ dodala.

Asi najproblémovejším bodom vinárskej reformy bola z nášho pohľadu otázka dosladzovania vína. Európska komisia chcela totiž úplne zakázať dosladzovanie vín repným cukrom, čo by pre našich, ale aj českých, rakúskych či nemeckých vinárov, predstavovalo vážne obmedzenie. Toto nebezpečenstvo sa však dotknutým štátom podarilo zažehnať a pôvodne presadzovaný zákaz dosládzania vín repným cukrom z reformy vypadol. K niektorým sprísneniam však predsa len príde. Bude totiž stanovená maximálna miera dosladzovania vína, či už cukrom alebo muštom.

Kým v tomto smere sa naše požiadavky podarilo viac-menej naplniť, v otázke označovania vín sa nám už uspieť nepodarilo. A tak sa bude môcť používať odroda a ročník na označovanie akéhokoľvek, aj stolového vína.

„Tieto pojmy, teda odroda a ročník, sa doteraz spájali len s akostnými vinami a boli synonymom vyššej kvality a garanciou určitých výrobných podmienok. Teraz ich bude môcť používať ktokoľvek bez obmedzenia, a to aj na nekvalitné vína,“ uviedla J. Pátková.

Aj M. Waldner považuje tento bod vinárskej reformy za jej najväčšie negatívum, ktoré bude viesť k zavádzaniu spotrebiteľov a ešte viac sťaží pozíciu našich vinárov na trhu. „My sa snažíme presadzovať kvalitou a jej synonymom bolo práve využívanie odrôd a ročníka na označovanie vín. Teraz ich môžu používať aj producenti lacných a nekvalitných stolových vín, ktorým cenou nedokážeme konkurovať,“ konštatoval M. Waldner.

Pomerne výrazným spôsobom zasiahne reforma aj do výmery viníc. Počíta totiž s dobrovoľným vyklčovaním 175-tisíc hektárov vinohradov z celkovej plochy 3,4 milióna hektárov. Komisia pritom pôvodne navrhovala vyklčovanie až 400-tisíc hektárov. K vyklčovaniu uvedenej výmery by malo dôjsť v priebehu troch rokov, pričom odškodné pre tých, ktorí sa rozhodnú pre tento krok, bude najvyššie v prvom roku.

Jednotlivé členské štáty však budú môcť vylúčiť z klčovania svahovité plochy či hornaté oblasti, respektíve územia, kde by to spôsobilo environmentálne problémy. Takisto môžu zastaviť klčovanie v prípade, ak by vyklčovaná plocha prevýšila osem percent z celkovej rozlohy vinohradov v danom štáte. Komisia tak môže urobiť vtedy, keby vyklčovaná plocha presiahla 15 percent z výmery viníc v únii.

„Nemyslím si, že by vyplácanie kompenzácií za dobrovoľné klčovanie vinohradov u nás viedlo k zníženiu plochy obrábaných vinohradov, ktorých je zhruba 16-tisíc hektárov. Kto chcel, ten už vinohrady vyklčoval, aj napriek zákazu v zákone, a predal na stavebné pozemky. Myslím si, že táto dotácia bude skôr cieľom rôznych špekulácií zo strany niektorých ľudí, ktorí sa tak budú chcieť dostať k peniazom,“ povedala J. Pátková.

Podľa slov Petra Matyšáka, známeho vinohradníka a vinára z Pezinka, bolo za reformou trhu s vínom v jej pôvodnej podobe viac ako jasne vidieť snahu najväčších producentov vína zlikvidovať alebo aspoň výrazne obmedziť „malých“ producentov vína, medzi ktorých sa zaraďuje aj Slovensko.

„Tomu sa, našťastie, do značnej miery podarilo zabrániť. No viac ako iní si škodíme my sami. Platí to najmä pre oblasť Malých Karpát, kde pôsobím. Nebývalý a nekontrolovaný stavebný boom v tejto oblasti vedie k tomu, že z vinohradov sa stávajú stavebné pozemky a mám obavu, že o 15 - 20 rokov už hrozno nebudeme mať kde pestovať.

Nedokážem pochopiť, ako sa takto koristnícky a macošsky môžeme správať k nášmu kultúrno-historickému dedičstvu. Napríklad v blízkej Viedni, kde je tiež veľký záujem o stavebné pozemky, sa nikto neodváži ani len pomyslieť na to, že by vyklčoval vinohrady, ktoré sú storočia neoddeliteľnou súčasťou tejto metropoly.

Videl som mnohé vinohradnícke oblasti v Európe i vo svete a myslel som si, že aj naša Malokarpatská oblasť by sa k nim mohla zaradiť a že aj tu by sa všetko mohlo „točiť“ práve okolo vína. Žiaľ, asi to ostane len mojím snom, pretože Rača, Limbách, Pezinok či Modra čoraz viac strácajú svoj pôvodný vinohradnícky ráz," hovorí so smútkom v hlase P. Matyšák.
Roman Lettrich
(Roľnícke noviny, č. 19, 9. mája 2008)
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >



silage in mayo 08
john deere 2007

roh
Prihlásenie
roh

roh
Anketa
roh
Čo by Vás najviac zaujalo v našom pripravovanom E-SHOPe?
 
Header Pic
left unten right unten