Header Pic Header Pic
Header Pic
 
Header Pic
Header Pic Header Pic
Header Pic

roh
Hlavné menu
roh




roh
Naši partneri
roh

Webnoviny

roh
Kto je pripojený?
roh
   Práve je pripojených:
  1 Hosť

   Návštevy včera: 345
   Dnes: 225
   Za mesiac: 6984
   Celkom: 218396

noimage
proso zlte
(Rastlinná výroba / Rastlinné produkty)
2008-10-26
noimage
Hovädzie mäso
( / Živočíšna výroba)
2011-06-14
dvojradliÄný pluh
dvojradličný pluh
(Mechanizácia / Stroje a zariadenia)
2011-04-19

Silená obhajoba praktík obchodných reťazcov PDF Tlačiť Email
Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch vyvolal roztržky medzi obchodníkmi a dodávateľmi. Tie sa však pravidelne objavujú už dlhšiu dobu. O ich dôvodoch i o fungovaní obchodných vzťahov v potravinovom reťazci sme hovorili s Ľubomírom DRAHOVSKÝM, analytikom agentúry na prieskum trhu - Terno. V čom tkvie príčina sporov medzi obchodníkmi a producentmi potravín?

„Každý článok potravinového reťazca narába s istým kapitálom, z ktorého chce mať zisk. Veď podnikať bez zisku nemá žiadnu logiku. Ide len o to, kto má silnejšie zbrane v boji o vyššiu mieru zisku. Všetci by si však mali uvedomiť, že sú navzájom previazaní a jeden od druhého závislí. Vzájomné obviňovanie sa týchto skupín, ktorého sme neraz svedkami, k ničomu nevedie. Mali by sa skôr sústrediť na hľadanie východísk z tejto situácie, kto čo komu môže dať, aby vzťahy medzi nimi fungovali. Aby prvovýroba mala prácu, aby spracovateľ robil kvalitné potraviny a aby ich obchodník mohol predávať za prijateľné ceny. To si vyžaduje vyváženosť, ktorú vie nájsť len voľný trh. Tá sa nedá dosiahnuť direktívnym usmerňovaním od stola.

V poslednom čase sa často hovorí o tom, s akou maržou pracujú obchodníci pri predaji potravín, pričom sa nesprávne kladie znamienko rovná sa medzi maržu a zisk. Zisk však tvorí len istú časť z marže, a to tak u obchodníka, ako aj u výrobcu. Obchodníci pritom v prípade rýchloobrátkového potravinárskeho tovaru pracujú zväčša s maržou na úrovni 15 - 25 percent."

Obchodníci považujú akúkoľvek reguláciu za obmedzovanie podnikania. No nesprávajú sa rovnako, keď doslova nútia výrobcov, aby im platili rôzne zalistovacie poplatky, bezdôvodne im vracajú tovar, ktorý nepredali, prípadne prenášajú na nich platenie pokút...

„Takéto metódy sa neuplatňujú iba u nás, ale prakticky v celej Európe. Všade sa však vlády viac-menej spoliehajú na to, že vzniknuté problémy si zainteresovaní vyriešia sami. Na to netreba administratívny zásah štátu. Neusmerňujme niečo, čo sa usmerňovať nemá. Chcel by som tiež pripomenúť, že napriek niektorým negatívam medzinárodný obchod k nám priniesol výraznú inováciu obchodného prostredia. Zaviedol svoje know-how, vďaka ktorému obchod s potravinami vyzerá skoro tak ako v štátoch západnej Európy."

A ako vnímate praktiky obchodných reťazcov, ktoré predávajú potraviny za ceny nižšie, než za aké ich nakúpili?

„Spoločnosť, ktorá má zdroje na to, aby dotovala ceny a porazila tak konkurenciu, to aj spraví. Ja to nepovažujem za amorálne, ak spotrebiteľ môže vďaka tomu daný tovar kúpiť lacnejšie. Obchodník, respektíve dodávateľ takýmto krokom zníži silu konkurencie a vytvorí si tak priestor pre ďalší rast. To je normálny boj v trhovom prostredí, ktorý sa nedá administratívne usmerniť.

Viem, že mnohým domácim výrobcom či spotrebiteľom sa to nepočúva dobre, ale musíme si uvedomiť, že Slovensko predstavuje veľmi malý trh, ktorého schopnosti sú značne obmedzené. My teda musíme naše dúfanie či chcenie konfrontovať s našou ekonomickou silou a veľkosťou."

Úplne všetko nemožno nechať na volný trh. Určité základné pravidlá hry, respektíve mantinely, by mali platiť...

„Tie mantinely sú predsa dané dodávateľsko-odberateľskými zmluvami. Pravidlá hry, ktoré stanovuje ekonomika, sú teda jasné a nemodifikovateľné. A ihrisko, na ktorom sa hrá, sa volá trh. Jeden pre trh vyrába, druhý spracováva a tretí predáva. A to, ako „behajú“ medzi mantinelmi ihriska sa už usmerňovať a riadiť nemá. Veď hádam sa nechceme vrátiť do obdobia štátom regulovaných cien."

Doterajšie obdobie od príchodu obchodných reťazcov by sme mohli nazvať aj akýmsi obdobím detských chorôb. Myslíte si, že sa už z neho dostávame?

„Ešte stále sme to obdobie neprekonali. Aj naďalej sme príliš ovplyvnení bývalým obdobím plánovaného hospodárstva. Musíme si uvedomiť, že obchodné vzťahy sú výsledkom vzájomných rokovaní a hľadania východísk. Demokracia je predsa možnosť voľby. A tú má každý, teda prvovýrobca, spracovateľ i obchodník. Veď ak nie som spokojný s obchodnými podmienkami, tak svoj tovar predám niekomu, kto mi ponúkne lepšie podmienky. Manažéri poľnohospodárskych podnikov podľa mňa doplácajú aj na to, že musia byť aj sociálni a potom nemôžu byť voči svojim zamestnancom takí tvrdí, ako každý riadiaci pracovník byť musí. Potom, aspoň tak to vidím ja, chcú byť o to tvrdší voči spracovateľom či obchodníkom. To však nie je riešením. Riešením je prísna kontrola nákladov a efektívnosti produkcie."

Mnohým sa určite zdá, že máme veľa hypermarketov. Ako sme na tom v porovnaní so západnou Európou?

„V Európe je štandardom štvorcový meter predajnej plochy na jedného obyvateľa. U nás je v súčasnosti viac ako sto hypermarketov a v horizonte najbližších troch rokov sa ich počet ešte zvýši o zhruba 20 percent. Postupne sa teda približujeme k západoeurópskemu štandardu. Avšak tým, že náš trh je malý, tak obchodné spoločnosti sa začínajú zameriavať na menšie formáty. Okrem toho, začína sa zvyšovať aj kvalita obchodných priestorov a kultúra nakupovania."

Nástup veľkých obchodných systémov znamenal radikálny pokles malých obchodov. Bude tento pokles pokračovať, alebo môžeme skôr očakávať akúsi renesanciu týchto typov obchodov?

„Veľkorozmerný obchod priniesol určitý šok pre štandardnú obchodnú sieť. Ľudia hľadali to nové a oslabovali sa pozície nezávislého obchodu s potravinami, ale aj obchodných spoločností, za ktorými stál slovenský kapitál. Avšak slovenský obchodný priestor už prekonal etapu degresie a podnikatelia v obchode pochopili, čo je doplnkový a čo špecializovaný obchod.

Malý obchod sa teda vracia, ale vracia sa v inej forme a s vyššou kvalitou. Roky po príchode obchodných reťazcov boli pre malých obchodníkov veľmi bolestné, pretože im išlo doslova o holú existenciu. Svojím spôsobom to však bolo potrebné, aby pochopili, kde je ich miesto v štruktúre obchodných sietí a aké služby majú obyvateľstvu poskytovať."

Slováci stále pomerne veľa, viac ako 20 percent z celkových výdavkov, míňajú na potraviny a nealkoholické nápoje. Aký vývoj očakávate v tomto smere?

„Treba si uvedomiť, že na Slovensku sú veľké rozdiely v kúpnej sile obyvateľstva. Inak sa správa spotrebiteľ v Bratislave a inak napríklad vo Veľkom Krtíši. No vo všeobecnosti možno povedať, že v dôsledku zdražovania potravín, ktorého sme teraz svedkami, sa samozrejme zvýšia výdavky domácností na nákup potravinárskeho tovaru.

Podľa mňa to však prinesie aj niečo pozitívne, a to zmenu správania sa spotrebiteľa, ktorý takpovediac zmúdrie. To znamená, že sa bude v obchode pohybovať cieľavedome a nebude kupovať potraviny, ktoré neskonzumuje a ktoré sa potom zužitkujú iným spôsobom než na stravovanie."
Roman Lettrich
(Roľnícke noviny, č. 47, 23. novembra 2007)
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >



Claas Jaguar 980
John Deere 6330 con kverneland 5

roh
Prihlásenie
roh

roh
Anketa
roh
Čo by Vás najviac zaujalo v našom pripravovanom E-SHOPe?
 
Header Pic
left unten right unten