Header Pic Header Pic
Header Pic
 
Header Pic
Header Pic Header Pic
Header Pic

roh
Hlavné menu
roh




roh
Naši partneri
roh

Webnoviny

roh
Kto je pripojený?
roh
   Práve je pripojených:
  2 Hostí

   Návštevy včera: 278
   Dnes: 172
   Za mesiac: 8179
   Celkom: 229430

2010 KUBOTA B2320
2010 KUBOTA B2320
(Mechanizácia / Stroje a zariadenia)
2012-06-08
Motory na predaj: E516, Liaz, Å 706, IFA
Motory na predaj: E516, Liaz, Š706, IFA
(Mechanizácia / Náhradné diely)
2010-03-29
MERLO P38.13PLUS a P38.12PLUS_2003
MERLO P38.13PLUS a P38.12PLUS_2003
(Mechanizácia / Stroje a zariadenia)
2008-07-22

Podporovať treba výrobu, a nie záhaľku PDF Tlačiť Email
Európska komisia pred pár dňami predstavila plán (tzv. health - check) revízie Spoločnej agrárnej politiky Európskej únie. Ten by sa mal realizovať ešte do roku 2013, teda do skončenia aktuálneho rozpočtového obdobia. Táto zdravotná prehliadka, ako plán nazvala komisárka pre poľnohospodárstvo Mariánn Fischerová - Boelová, sa týka troch hlavných oblastí - zefektívnenia a zjednodušenia režimu priamych platieb, opatrení na podporu trhu a nových výziev súvisiacich s klimatickými zmenami, biopalivami či vodným hospodárstvom. Predložené návrhy vzbudili mimoriadny ohlas aj medzi našimi poľnohospodármi. My sme oslovili niekoľkých odborníkov z tohto odvetvia s otázkou: Ako hodnotíte návrh EK na revíziu spoločnej poľnohospodárskej politiky? Marieta OKENKOVÁ, generálna riaditeľka, Sekcia zahraničnej koordinácie a obchodnej politiky MP SR:

„Plán revízie spoločnej agrárnej politiky nie je žiadna novinka, pretože už dlhšiu dobu sa o ňom diskutuje. Avšak v jeho poslednej verzii, ktorú minulý týždeň prezentovala M. Fischerová - Boelová, je doplnená jedna pre nás veľmi dôležitá vec. A to, že po roku 2010 nebudeme musieť prejsť na jednotnú platbu na farmu, ale môžeme ostať pri systéme jednotnej platby na plochu. Aj únia si totiž, zdá sa, uvedomila, že tzv. historický princíp, na základe ktorého sa vypočítava jednotná platba na farmu, je nesprávny, diskriminačný a spôsobuje veľké problémy. V spomenutom dokumente je dokonca položená otázka, či by celá Európska únia nemala prejsť od roku 2013 na jednotnú platbu na plochu.

Pokiaľ ide o akúsi záväznosť návrhov, ktoré prezentovala komisárka, treba povedať, že sú to len témy, o ktorých sa bude v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch hovoriť. Súvisiace právne predpisy by potom chcela komisia začať predkladať v máji budúceho roku.

Preto netreba v čiernych farbách vidieť ani návrh na znižovanie podpôr pre veľké farmy a podniky. My sme, pravdaže, zásadne proti tomuto obmedzeniu a nie sme jediní. Veď ak chce únia konkurovať Spojeným štátom, tak musí ísť práve cestou koncentrácie.

Na vysvetlenie chcem ešte pripomenúť, že ak by zavedenie tohto stropu nakoniec prešlo, tak do roku 2013 sa bude týkať iba tých krajín, kde sa uplatňuje systém jednotnej platby na farmu.“

Gejza BLAAS, riaditeľ, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva:

„Obmedzenie platieb pre veľké podniky by nám ublížilo. A nielen Slovensku, ale celej únii. Obmedzila by sa totiž jej konkurenčná schopnosť, ktorú by sme mali práve zvyšovať. Okrem toho, väčšina malých fariem nie je chudobná. Často pritom ide o tzv. hobby farmy, ktoré slúžia len ako doplnkový príjem pre ich majiteľov.

Podľa mňa však návrh na zníženie platieb pre veľkých neprejde. Nielenže nie je racionálny, ale viem, že proti nemu sú aj také krajiny, ako napríklad Veľká Británia či Nemecko. A vychádzam aj z toho, že podobný návrh predložil pri ostatnej reforme SPP aj predchádzajúci komisár Franz Fischler, ale práve pre nesúhlas členských krajín neprešiel.

Nemyslím si však, že by týmto návrhom chcela komisia poškodiť nové členské krajiny. Ide skôr o politické rozhodnutie, ako reakcia na verejnú kritiku, že „boháči", ktorí to nepotrebujú, ako napríklad britská kráľovská rodina, dostávajú z rozpočtu únie príliš veľa peňazí.

V predloženom dokumente je však aj návrh, aby došlo k zvýšeniu minimálnej výmery potrebnej na poskytnutie priamych platieb, ktorá v súčasnosti predstavuje 0,3 hektára. Administratívne náklady na ich vyplácanie sú totiž veľmi vysoké a pritom nejde o skutočných poľnohospodárov. Zatiaľ sa však nehovorí o tom, na koľko by sa tá spodná hranica mala zvýšiť.“

Vladimír CHOVAN, predseda, Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka:

„Čo sa týka návrhu zvýšiť mliečne kvóty, teoreticky by nás to nemuselo trápiť, pretože my našu súčasnú kvótu nenapíname. Ale keby bola možnosť, aby sa zvýšila chovateľom, ktorí ju prekračujú, tak by to nebol zlý krok. Tento návrh je dobrý aj preto, lebo chovatelia sa budú môcť lepšie pripraviť na úplné zrušenie kvót, ako keby sa tak stalo zo dňa na deň. Zrušenie kvót totiž s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k zníženiu nákupnej ceny mlieka.

Za absolútne scestnú a chorú myšlienku však považujem návrh krátiť podpory veľkým podnikom. To by jednoznačne viedlo k likvidácii vysokoprodukčných podnikov vo vybraných
Štátoch. Kým prakticky vo všetkých iných odvetviach prebieha globalizácia, koncentrácia a intenzifikácia, tak v poľnohospodárstve chce EK podporovať atomizáciu a extenzitu. To nedáva žiadny zmysel a je to proti akejkoľvek logike a ekonomickým princípom.

Uvediem len jeden príklad. Americkí odborníci predpokladajú, že v roku 2020 bude v USA priemerná veľkosť mliečnej farmy tisíc dojníc. Ako chce únia Spojeným štátom konkurovať? Hádam len nie so svojimi ani nie 100-kusovými farmami...“

Jaromír MATOUŠEK, vedúci Oddelenia agrobiznisu UniCreditBank:

„Krátenie dotácií by viedlo k atomizácii podnikov. U nás by sa to dotklo asi 2-tisíc subjektov, ktoré obhospodarujú asi milión hektárov, teda polovicu z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Pritom práve tieto podniky sa rozhodujúcou mierou podieľajú na našej agrárnej produkcii.

V ich prípade predstavuje príjem za predaj vlastnej produkcie 80 až 90 percent z celkových tržieb a len zvyšok dotácie. Ale práve vďaka nim môžu investovať do rozvoja, bez ktorého by nemohli obstáť v silnom konkurenčnom prostredí. A ak sa im tie dotácie zoberú, budú takpovediac odpísaní. Tvrdenie komisie, že veľké podniky netreba podporovať, lebo si poradia aj sami, je úplne scestné. Únia by totiž mala podporovať výrobu, a nie nevýrobu. Veď aj súčasný výrazný rast cien obilia či mlieka nie je dôsledkom prebytku, ale nedostatku.

Nie je predsa normálne, aby veľký podnik, obhospodarujúci 3-tisíc hektárov a pôsobiaci v produkčnej oblasti, vykázal rovnaký zisk, ako podnik pôsobiaci v znevýhodnených podmienkach s desaťnásobne nižšou produkciou.

Pokiaľ ide o zrušenie kvót na mlieko a intervenčných nákupov, tak to nebude mať prakticky žiadny význam, pretože tieto systémy už aj tak v podstate nefungujú. Význam by to nadobudlo vtedy, keby sa peniaze, ktoré boli v rozpočte únie viazané na intervenčné nákupy, použili napríklad na podporu verejného skladovania obilia v jednotlivých členských štátoch. To by mohlo pomôcť stabilizovať trh so zrninami (vytváraním potrebných zásob) a eliminovať tak cenové výkyvy.

A tie nás v budúcnosti čakajú. Vplyvy klimatických zmien či rozvoja výroby biopalív sa budú zvyšovať. Okrem toho sa bude výrazne zvyšovať počet obyvateľov v rozvojových štátoch, ako aj spotreba potravín v Číne či v Indii. A naozaj neviem, ako chce únia pokryť rastúcu potrebu, ak bude podporovať tých, ktorí neprodukujú, na úkor tých, ktorí vedia a môžu byť efektívni. A to sú v prvom rade práve veľké podniky.“

Hlavné body revízie agrárnej politiky

l. Škrty v agrárnych dotáciách:

a) 10-percentné zníženie finančných prostriedkov pre farmy a podniky, ktoré dostávajú viac ako 100-tisíc eur ročne;

b) 25-percentné zníženie finančných prostriedkov pre farmy a podniky, ktoré dostávajú viac ako 200-tisíc eur ročne;

c) 45-percentné zníženie finančných prostriedkov pre farmy a podniky, ktoré dostávajú viac ako 300-tisíc eur ročne.

2. Intervenčné nákupy:

- postupne by mali dôjsť k ich úplnému zrušeniu,

- uvažuje sa o ich zachovaní len v prípade potravinárskej pšenice.

3. Kvóty na mlieko:

- komisia by ich chcela v nasledujúcich rokoch zvýšiť, čo však nič nemení na tom, že v roku 2015 by malo dôjsť k ich zrušeniu.

4. Povinnosť nechať určitú časť pôdy (10 percent) ležať ľadom:

- komisia ju navrhuje úplne zrušiť, ale zároveň chce zaistiť, aby to podporovať, lebo si poradia aj neviedlo k poškodeniu životného prostredia.

5. Previazanosť medzi výškou dotácií a objemom produkcie: - malo by sa pokračovať v jej rušení.
Roman Lettrich
(Roľnícke noviny č. 48, 30. novembra 2007)
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >



Zetor 6245 vineyard ripping
John Deere

roh
Prihlásenie
roh

roh
Anketa
roh
Čo by Vás najviac zaujalo v našom pripravovanom E-SHOPe?
 
Header Pic
left unten right unten