Header Pic Header Pic
Header Pic
 
Header Pic
Header Pic Header Pic
Header Pic

noimage
Kúpim nakladač UNHZ
( / Mechanizácia)
2011-02-28
noimage
Samolepiace nápisy
(Mechanizácia / Náhradné diely)
2011-01-26
noimage
Predám pšenicu
(Rastlinná výroba / Rastlinné produkty)
2012-01-10

Rýchly a presný odhad úrod PDF Tlačiť Email
Snaha o presnosť predpovedania úrod poľnohospodárskych plodín je výsledkom zvyšujúceho sa záujmu o výsledky týchto analýz, a to zo strany ako štátnej správy, združení poľnohospodárov, nadnárodných spoločností, ako aj samotných prvovýrobcov. Priebežný odhad úrod a produkcie poľnohospodárskych plodín počas vegetačného obdobia, prípadne tesne pred žatvou, realizuje u nás viacero inštitúcií, pričom využívajú rôzne metódy. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) uskutočňuje odhady úrod modernými, „bezdotykovými“ metódami interpretácie satelitných obrazových metód a biofyzikálneho modelovania. To znamená bez časovo, finančne a kapacitne náročného vstupovania do polí, merania a analyzovania úrodotvorných prvkov, ktoré býva zaťažené subjektívnymi chybami.

Okrem toho, selekcia odberových miest zásadne ovplyvňuje konečný výsledok odhadu. Vyššiu hodnovernosť klasických metód možno dosiahnuť zvýšením počtu a reprezentatívnosti odberových miest, čo opäť zvyšuje celkovú vecnú, ale aj finančnú náročnosť meraní. Pri aplikácii progresívnych metód diaľkového prieskumu zeme (DPZ) a biofyzikálneho modelovania sú podobné problémy eliminované.


Metodické postupy

Na priebežný odhad úrod a produkcie poľnohospodárskych plodín využívame metodiku založenú na aplikovaní dvoch rozdielnych postupov - metódy diaľkového prieskumu zeme (DPZ) a metódy biofyzikálneho modelovania.

Pri metóde DPZ, respektíve pri interpretácii satelitných obrazových záznamov s malým rozlíšením, sa stav a vývoj biomasy sleduje a analyzuje prostredníctvom odvodeného vegetačného indexu NDVI (Normalized Difference Vegetation Index), pričom zdrojom údajov je družicový systém NOAA a senzor AVHRR (USA).

Pri metóde biofyzikálneho modelovania sa stav a vývoj biomasy simuluje pomocou modelu WOFOST (softvér), pričom vstupnými údajmi sú údaje o pôde, fyziologické parametre plodín, fenologické a aktuálne meteorologické údaje relevantné pre dané územie. V procese modelovania sa sleduje vývoj celkovej nadzemnej produkcie (index TAGP) a vývoj suchej hmoty v zásobných orgánoch (index TWSO).

Výsledky interpretácie satelitných obrazových záznamov a simulácie v prostredí modelu WOFOST, t.j. viaceré vegetačné indexy, sú následne štatisticky spracované (spolu s historickými údajmi o osevných plochách a dosiahnutých úrodách za štatistické jednotky - kraje a okresy) do formy odhadov priemernej úrody pre priestorové a štatistické jednotky viacerých úrovní (okresná, krajská a národná úroveň).


Presnosť odhadov

Presnosť odhadov úrod predstavuje základný ukazovateľ dôveryhodnosti (hodnovernosti) odhadov úrod a do veľkej miery určuje možnosti ich následného využitia v praxi.

Pri stanovení presnosti odhadov úrod na národnej úrovni (rozdiel medzi odhadovanými a reálnymi úrodami oficiálne publikovanými Štatistickým úradom SR) za dlhšie obdobie alebo za konkrétnu poľnohospodársku sezónu, sa berú do úvahy posledné odhady úrod v poľnohospodárskej sezóne - v prípade ozimnej pšenice, jarného jačmeňa a ozimnej repky odhady úrod k 15. júlu; a u kukurice na zrno, cukrovej repy, slnečnice a zemiakov odhady úrod k 30. septembru.

V období rokov 2002 - 2006 bola najvyššia presnosť odhadov úrod (metódou biofyzikálneho modelovania) dosiahnutá u obilnín - v prípade jarného jačmeňa to bolo +/- 3,39 percenta a u ozimnej pšenice +/- 7,31 percenta. Relatívne vysoká presnosť odhadov úrod ozimnej pšenice za obdobie rokov 2002 - 2005 (+/- 5,47 percenta) bola „znehodnotená“ nadhodnoteným odhadom za rok 2006 (+12,89 percenta).

V prípade zemiakov dosiahla presnosť odhadov za uvedené päťročné obdobie +/- 5,49 percenta; u kukurice na zrno +/- 6,72 percenta; u slnečnice +/- 7,18 percenta, u repky +/- 7,3 percenta.

Z hľadiska presnosti odhadov úrod v skupine hlavných poľnohospodárskych plodín najhoršie dopadla cukrová repa. V jej prípade sa dosiahla presnosť len na úrovni +/-11,28 percenta.


Minulá sezóna

V rámci stanovenia presnosti odhadov za ostatnú poľnohospodársku sezónu (2005/2006) bola dosiahnutá nasledujúca úroveň presnosti posledných odhadov priemerných úrod:
■ Najpresnejšie boli stanovené odhady úrod kukurice na zrno - odhad biofyzikálnym modelovaním bol nadhodnotený o 0,81 percenta a odhad interpretáciou satelitných obrazových záznamov podhodnotený o 4,15 percenta oproti reálnej úrode;
■ V prípade cukrovej repy bol odhad priemernej úrody stanovený metódou DPZ nižší o 3,18 percenta a v prípade slnečnice ročnej o 5,25 percenta vyšší v porovnaní s reálnou úrodou;
■ Pri jarnom jačmeni bol odhad priemernej úrody, realizovaný metódou biofyzikálneho modelovania, vyšší o 3,13 percenta a v prípade repky bol nižší o 6,39 percenta v porovnaní s reálnou úrodou;
■ Pomerne prekvapivo nízka úroveň presnosti bola dosiahnutá u ozimnej pšenice - odhad priemernej úrody (stanovený metódou biofyzikálneho modelovania) bol nadhodnotený o 12,89 percenta v porovnaní s reálnou úrodou. Pritom v sezóne 2004/2005 patrili odhady úrod pšenice medzi najpresnejšie (-3,2 percenta).


Príčiny rozdielov

Proces samotného predpovedania úrod predstavuje len vybrané techniky modelovania reality, pričom rozdiel medzi modelom a realitou je nežiaducim vedľajším efektom tohto procesu. Tento fakt predstavuje prvú, všeobecnú formuláciu, ktorú treba vziať do úvahy pri podrobnejšej analýze príčin rozdielov medzi odhadmi priemerných úrod a reálne dosiahnutými úrodami, prípadne pri analýze príčin variability rozdielov (úroveň rozdielu pri jednotlivých plodinách).

Z hľadiska aktuálnosti a flexibility vegetačných indexov predstavuje metóda DPZ flexibilný spôsob odhadu úrod, ktorá vychádza z reálneho (aktuálneho) stavu vegetácie k určitému obdobiu. Vegetačný index (NDVI) je schopný postihnúť okamžitú reakciu vegetácie na vývoj poveternostných podmienok (nízke teploty, nadmerné zrážky).

Biofyzikálne modelovanie zasa vychádza zo simulácie vývoja biomasy, pri ktorom sú jedným zo smerodajných vstupov meteorologické údaje. Tie nám poskytuje SHMÚ, a to s určitým časovým posunom, spôsobeným spracovávaním údajov.

Z tohto dôvodu odhad úrod biofyzikálnym modelovaním nemusí k danému termínu odrážať aktuálne poveternostné podmienky, čo môže do značnej miery ovplyvniť výsledok modelovania.

Z hľadiska charakteru vegetačných indexov nevýhoda aplikovania metódy DPZ spočíva v tom, že vegetačný index (NDVI) charakterizuje vegetáciu ako celok, t.j. bez rozlíšenia jednotlivých plodín. Naopak, významným pozitívom a výhodou biofyzikálneho modelovania je fakt, že odvodené vegetačné indexy (TAGP a TWSO) postihujú rozlíšené plodiny, t.j. pre každú plodinu sú tieto indexy odvodzované zvlášť a môžu tak výrazne prispieť k spresneniu odhadov úrod.

Ani jedna zo spomenutých metód však nedokáže predpovedať a ani presne a v plnej miere postihnúť neočakávané abiotické a biotické javy a udalosti (vymŕzanie, záplavy, silné búrky s krupobitím, choroby, škodcovia, choroby a pod.) súvisiace s poškodením porastov.

Stanovenie vegetačných indexov, a teda aj odhadu úrod jednotlivých plodín, sa preto vyznačuje vysokou mierou potenciality, t.j. hodnotou vegetačných indexov, za predpokladu „normálneho“ priebehu počasia.


Výhody prevažujú

Aj napriek všetkým spomenutým (aj nespomenutým) limitom a obmedzeniam, výrazná prednosť oboch progresívnych metód predpovedania úrod a produkcie poľnohospodárskych plodín spočíva predovšetkým v objektivite, aktuálnosti, efektívnosti a dostupnosti v porovnaní s „klasickými“ metódami zberu údajov v teréne a ich interpretáciou.

Klasické metódy sú zaťažené spôsobom merania - variabilitou jednotlivých pracovníkov zisťujúcich odhad, finančnou náročnosťou a predovšetkým výrazným časovým posunom medzi odhadom a jeho dostupnosťou.

Zdá sa, že ideálnym prípadom s potenciálom možného dosiahnutia vysokej presnosti by bola možnosť vzájomnej kombinácie viacerých metód predpovedania úrod a produkcie plodín - priebežné odhady realizovať flexibilnými, časovo a finančne menej náročnými metódami, doplnenými a korigovanými o výsledky selektívnych a reprezentatívnych terénnych meraní.
Michal Sviček, Martina Nováková, Peter Scholtz, VÚPOP Bratislava
(Roľnícke noviny, č. 50, 14. decembra 2007)
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >



john deere 7710
zetor 5211 i tur cz2.

roh
Prihlásenie
roh

roh
Anketa
roh
Čo by Vás najviac zaujalo v našom pripravovanom E-SHOPe?
 
Header Pic
left unten right unten