Header Pic Header Pic
Header Pic
 
Header Pic
Header Pic Header Pic
Header Pic

roh
Hlavné menu
roh




roh
Naši partneri
roh

Webnoviny

roh
Kto je pripojený?
roh
   Práve je pripojených:
  1 Hosť

   Návštevy včera: 234
   Dnes: 24
   Za mesiac: 4895
   Celkom: 260151

Predám traktor ZETOR
Predám traktor ZETOR
(Mechanizácia / Stroje a zariadenia)
2009-04-18
noimage
Náhradné diely na postrekovače
(Mechanizácia / Náhradné diely)
2011-05-01
noimage
Poptávka
( / Rastlinná výroba)
2007-09-08

Obilím by sme nemali „nadžgávať“ autá PDF Tlačiť Email
Do nového roku mohli pestovatelia vstúpiť s optimizmom. Ceny rastlinných komodít sa posunuli na zaujímavú úroveň a na nej sa mali aj udržať. Avšak peniaze nie sú všetko. O pestovateľskom úspechu totiž rozhoduje množstvo faktorov. O tom, s čím môžu roľníci počítať a na čo by sa mali pripraviť, hovorí Pavel FILKORN, riaditeľ Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Ceny rastlinných komodít sa konečne pozviechali. Môže to prispieť k tomu, že sa roľníci začnú viac orientovať na kvalitné odrody a osivá?

„V praxi je pomerne časté využívanie tzv. presevov. Ide o celoeurópsky problém a súvisí so všeobecnou snahou úspory nákladov, takže úplne eliminovať sa ho asi nepodarí. Chcel by som však zdôrazniť, že odroda je jedným z najvýznamnejších intenzifikačných prvkov rastlinnej výroby. Súčasne je to aj najlepšia investícia do kvality a bezpečnosti potravín a krmív. Samozrejme, len v prípade optimálneho zabezpečenia živín, vrátane dostatku vlahy a primeranej ochrany proti škodlivým organizmom.“

O koľko klesne úroda, ak pestovatelia použijú nevhodnú odrodu, respektíve necertifikované osivo?

„V prípade dodržania štandardných agrotechnických podmienok a pri optimálnych vlahových pomeroch počas vegetácie to v priemere predstavuje od 20 do 40 percent. Podľa výsledkov poľných skúšok vykonaných na odrodových staniciach ÚKSÚP-u to u zemiakov môže byť aj 50 percent. Certifikované osivo alebo sadivo sa produkuje v systéme pravidelných poľných kontrol pravosti a zdravotného stavu a následne i laboratórnej kontroly. Až po splnení prísnych kvalitatívnych a zdravotných požiadaviek sa povolí ich predaj na trhu. Takéto osivá sú potom zárukou prenosu kvality a dobrého zdravotného stavu na svoje potomstvo.“

Na rastlinnú výrobu má v poslednom čase veľký vplyv aj zmena klímy. Ako na túto skutočnosť reagujú osivárske firmy?

„Pestovateľom ponúkajú mimoriadne široký sortiment odrôd rastlín. Odrody sú komplexne odskúšané na 16 odrodových staniciach nášho ústavu a po náročných skúškach -ak spínajú požiadavky hospodárskej hodnoty, vrátane ukazovateľov zdravotného stavu -sú zaregistrované a zapísané v zozname registrovaných odrôd a môžu sa uvádzať na trh.

Náš pestovateľ si môže vyberať spomedzi 41 registrovaných odrôd jarného jačmeňa, 21 odrôd ozimného jačmeňa, 75 odrôd ozimnej pšenice, 37 odrôd ozimnej repky, 246 odrôd kukurice na zrno, 98 odrôd kukurice na siláž, 76 odrôd slnečnice či 112 odrôd zemiakov.“

Dá sa vôbec eliminovať vplyv meniaceho sa počasia na rastlinnú výrobu?

„Adekvátna reakcia nie je prakticky možná, a to z technických a finančných dôvodov. V našich podmienkach by to bolo možné (napríklad v extrémne suchých rokoch 2003 a 2007), ak by sa udržala kapacita závlah. Tie však poľnohospodári v dôsledku poddimenzovania agrárnej podpory v minulých rokoch nemali za čo udržiavať.

Ďalším závažným momentom je výživa rastlín. Tá sa v našich podmienkach pohybuje, v porovnaní s EÚ-10, len na úrovni 50 percent. Okrem toho, za posledných 19 rokov klesol o polovicu aj podiel organickej hmoty v pôde. To má potom za následok nestabilitu pôdy práve v extrémnych rokoch a nízku udržateľnosť pôdnej vlahy, ale aj zvýšený prechod rizikových prvkov (ťažkých kovov) do rastlín. Okrem toho, následkom nevápnenia stúpa tiež kyslosť pôd.

Mimoriadne negatívny vplyv na rastlinnú výrobu má nárast priemerných teplôt v zimných mesiacoch a šírenie škodlivých organizmov z južných oblastí do strednej a severnej Európy. Vysoké teploty a sucho spôsobujú u rastlín stres, v dôsledku čoho sú rastliny náchylnejšie na rôzne ochorenia a tiež sa môžu častejšie vyskytovať - najmä na jeseň - plesne. Globálne klimatické zmeny nie sú iba akademickou debatou a záležitosťou iných regiónov alebo území. Ich účinky majú vážne agronomické a ekonomické dopady i v našich podmienkach. Vplyvom extrémneho sucha a teplôt v priebehu vegetácie sme za ostatných päť rokov zaznamenali až 70-percent-né rozdiely v priemerných úrodách kukurice na zrno. Paradoxné pritom je, že v severných regiónoch Slovenska boli tieto rozdiely nižšie než v typických kukuričných oblastiach.“

Jedným zo sprievodných javov globálneho otepľovania je aj narastajúci výskyt často úplne nových chorôb, škodcov a burín. Ktoré z nich predstavujú najväčšie nebezpečenstvo?

„Európa je posledných desať rokov konfrontovaná dvoma fenoménmi - globalizáciou obchodu s poľnohospodárskymi komoditami, ktoré sú aj „dopravnými prostriedkami“ nových invazívnych škodlivých organizmov, a klimatickými zmenami. Tieto faktory spôsobili prienik nových škodcov, chorôb a burín do oblastí mierneho stredoeurópskeho pásma. Najlepšia ochrana proti nim je prevencia, v spojení s optimálnym živinovým režimom a agrotechnikou.
Napríklad v boji proti nebezpečným bakteriózam zemiaka je najúčinnejšia prísna kontrola sadby na neprítomnosť patogénnych baktérií hnedej hniloby zemiaka a bakteriálnej krúžkovitosti zemiaka. V prípade vírusov (vírusová zakrpatenosť obilnín) a fytoplaziem (stolbur zemiaka) je potrebná likvidácia vošiek a burín v okolí porastov.

Jedným z najnebezpečnejších škodcov, ktorý bol do Európy zavlečený v 90-tych rokoch a na naše územie prenikol v roku 2000, je kukuričiar koreňový. Z doposiaľ známych opatrení proti tomuto mimoriadne pružnému karanténnemu organizmu je najúčinnejšie striedanie plodín a nepestovanie kukurice na zamorenom pozemku. Ale ani to nemusí vždy stačiť, preto sa pre túto vegetačnú sezónu pripravili viaceré stratégie, ktoré by mali udržať tohto škodcu „na uzde“, aby jeho populačná hustota neprekročila hospodársky významnú hranicu.

V prípade, že uvedené opatrenia nemôžu byť účinné, máme na elimináciu škodlivých organizmov k dispozícii pestrú škálu odskúšaných a zaregistrovaných prípravkov na ochranu rastlín.“

Novým fenoménom je aj rozvoj pestovania bioenergetických plodín...

„Energetická kríza je realitou. Avšak riešiť ju prostredníctvom pestovania plodín považujem za utópiu, a to najmä v kontexte prognózovaných klimatických zmien. Tieto zdroje však môžu lokálne odľahčiť bilanciu potreby energie. Aj v našich podmienkach budú poskytovať alternatívnu výrobu, hlavne v prípade málo využívanej a menej kvalitnej pôdy.

Koncepcie obnoviteľných energetických zdrojov by mali zvážiť dve priority, a to potravinovú bezpečnosť vo všetkých jej súvislostiach a až v druhom rade pestovanie „energetických“ rastlín, zohľadňujúc pritom udržateľnosť a biodiverzitu poľnohospodárskeho a sociálneho systému.

Ak sa však nepristúpi k racionálnej regulácii zdrojov obilnín a olejnín na svetovom trhu, tak poľnohospodárskymi plodinami budeme „kŕmiť“ autá a vyhrievať byty, namiesto toho, aby slúžili na zabezpečenie dostatku potravín pre ľudí a krmív pre zvieratá.“
Pripravil: Roman Lettrich
(Roľnícke noviny, č. 4, 25. januára 2008)
 
< Predchádzajúca   Ďalšia >



Crazy Zetor
John Deere 4320 Tractor Pulling

roh
Prihlásenie
roh

roh
Anketa
roh
Čo by Vás najviac zaujalo v našom pripravovanom E-SHOPe?
 
Header Pic
left unten right unten