Vstup do Európskej únie mal byť podľa viacerých odborných štúdií pre slovenské poľnohospodárstvo výhodný. Okrem iného sa totiž od neho očakával rast nákupných cien väčšiny agrárnych výrobkov, ktorý mal v konečnom dôsledku vyústiť do zvýšenia ročných príjmov prvovýrobcov o 7 až 10 miliárd korún.
Je pochopiteľné, že pri rozdeľovaní dotačných prostriedkov nieje možné uspokojiť každého. V poriadku je aj to, že sa podporuje tiež rozvoj živočíšnej výroby. Pochvaľujú si to samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí okrem rastlinnej výroby chovajú aj hospodárske zvieratá.
Z pohľadu poľnohospodárov divoký rok 2007 priniesol popri mnohých problémoch nepochybne aj pozitíva. Po niekoľkoročnej stagnácii napríklad vzrástli ceny rastlinných komodít. V novembri stála tona potravinárskej pšenice 7171 korún, cena slnečnice sa vyšplhala na 11-tisíc korún a kukurica medziročne zdražela o 7,4 percenta, na 6 561 korún za tonu.
Biopotraviny, čiže potraviny vyrobené zo surovín pochádzajúcich z ekologického poľnohospodárstva, si v posledných rokoch získavajú čoraz väčšiu obľubu. Zákazníci po nich siahajú najmä preto, lebo neobsahujú zvyšky pesticídov, majú lepšiu chuť, ich produkcia je šetrná k životnému prostrediu a zvieratá majú v ekochovoch lepšie životné podmienky.
Poľnohospodárstvo aj tentoraz vykáže zisk predovšetkým vďaka dotáciám
Od nášho vstupu do Európskej únie vykazuje poľnohospodárske odvetvie, s výnimkou roku 2005, kladný hospodársky výsledok. V práve sa končiacom roku 2007 by sa mal pritom pohybovať na úrovni 1,4 miliardy korún.
Poľnohospodárske družstvá vydali do konca roku 2005 družstevné podielnické listy v menovitej hodnote 11,6 miliardy korún. Táto téma je síce de iure uzavretá, ale v praxi aj naďalej púta pozornosť členov družstiev i tisícok oprávnených osôb. O aktuálnych problémoch, ktoré súvisia s podielnickými listami, sme hovorili s Milanom MIŠÁNIKOM, predsedom Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR.
Po vstupe Slovenska do Európskej únie došlo k zásadným zmenám na obilnom trhu. Ako však konštatovali viacerí odborníci na pôde Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) v Bratislave, nič to nemení na tom, že obilniny sú a zostanú strategickou komoditou.
V 41. týždni sa rast priemernej nákupnej ceny jatočných kurčiat zastavil a odvtedy sa pohybuje okolo hodnoty 28,58 Sk/kg živej hmotnosti. V 48. týždni sa cena mierne posilnila. Z 28,48 Sk/kg stúpla na 28,60 Sk/kg živej hmotnosti. Spracovatelia nakupovali jatočné kurčatá od 28 Sk/kg do 31 Sk/kg, rozpätie sa rozšírilo o 1 Sk/kg. Nákup kurčiat sa oproti 46. týždňu znížil o 12,4 percenta.
V tomto roku po prvý raz dosiahla pestovateľská plocha geneticky modifikovaných rastlín (GMO) v Európe vyše 100-tisíc hektárov. V niektorých krajinách padli rekordy. Najväčší nárast zaznamenali vo Francúzsku, kde plocha obsiata GMO sa za sotva rok zvýšila štvornásobne. Ale podobný trend možno pozorovať aj v iných krajinách, napríklad v Španielsku, v Českej republike, Portugalsku či v Nemecku.
Po vstupe Slovenska do Európskej únie došlo k zásadným zmenám na obilnom trhu. Ako však konštatovali viacerí odborníci na pôde Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) v Bratislave, nič to nemení na tom, že obilniny sú a zostanú strategickou komoditou.
V 41. týždni sa rast priemernej nákupnej ceny jatočných kurčiat zastavil a odvtedy sa pohybuje okolo hodnoty 28,58 Sk/kg živej hmotnosti. V 48. týždni sa cena mierne posilnila. Z 28,48 Sk/kg stúpla na 28,60 Sk/kg živej hmotnosti. Spracovatelia nakupovali jatočné kurčatá od 28 Sk/kg do 31 Sk/kg, rozpätie sa rozšírilo o 1 Sk/kg. Nákup kurčiat sa oproti 46. týždňu znížil o 12,4 percenta.
November na svetových trhoch prial viacerým komoditám
Pomohli tomu hlavne najmä faktory - silná ropa a slabý dolár. Tie pritiahli na trhy ďalších investorov, ktorí nakupovali vo väčšom množstve. Dopyt po komoditách tak zatiaľ nestráca na sile a pri slabnúcich finančných a akciových trhoch môžu byť práve komoditné trhy v centre pozornosti inštitucionálnych investorov.
V tomto roku po prvý raz dosiahla pestovateľská plocha geneticky modifikovaných rastlín (GMO) v Európe vyše 100-tisíc hektárov. V niektorých krajinách padli rekordy. Najväčší nárast zaznamenali vo Francúzsku, kde plocha obsiata GMO sa za sotva rok zvýšila štvornásobne. Ale podobný trend možno pozorovať aj v iných krajinách, napríklad v Španielsku, v Českej republike, Portugalsku či v Nemecku.
Snaha o presnosť predpovedania úrod poľnohospodárskych plodín je výsledkom zvyšujúceho sa záujmu o výsledky týchto analýz, a to zo strany ako štátnej správy, združení poľnohospodárov, nadnárodných spoločností, ako aj samotných prvovýrobcov. Priebežný odhad úrod a produkcie poľnohospodárskych plodín počas vegetačného obdobia, prípadne tesne pred žatvou, realizuje u nás viacero inštitúcií, pričom využívajú rôzne metódy.
Stavy hospodárskych zvierat u nás nepretržite klesajú už vyše 15 rokov a tohtoročný vývoj cien, predovšetkým v prípade ošípaných, tento proces ešte urýchľuje. O tom, aký to má vplyv na spracovateľov mäsa, ako aj o ich ďalších problémoch či perspektívach tohto odvetvia sme hovorili s Ing. Editou OHRABLOVOU, predsedníčkou predstavenstva Slovenského mäsiarskeho zväzu.
